Hovorí dnešnej mladej generácii niečo bezodpadová technológia?
Koncom osemdesiatych rokov sa tento pojem často skloňoval. Keďže som robila v spravodajstve Slovenskej televízie, túto tému sme spracovávali veľmi často. Hľadali sme pozitívne príklady všade. V priemysle, v poľnohospodárstve, v mestách, obciach. Niekedy sme si v záujme priniesť dobrú reportáž, pekný príklad aj vymysleli. Ja som však najlepšiu inšpiráciu našla u mojich svokrovcov. Bývali v malej dedinke na Strednom Slovensku. Hľadala som u nich odpadkový kôš. Načo? My nič nevyhadzujeme. Všetko si dochovali, dopestovali. Škrupiny z vajec pozobali sliepky, aby mali dostatok vápnika. Šupy zo zemiakov zjedli prasiatka. Zo starého pečiva sa urobila strúhanka. Zo zvyšnej ryže bolo na druhý deň rizoto. Z obnosených odevov sa urobili behúne, koberce do kuchyne, či chodby, alebo predložky pred dvere na čistenie obuvi. So starým papierom sa podkurovalo.
V starých topánkach sa chodilo ešte pracovať do záhrady.Varilo sa z toho, čo sa dochovalo a dopestovalo. A že to malo vynikajúcu chuť, o tom už nemusím mojich rovesníkov presviedčať. Všetko bolo pravé. Voňalo tak, ako malo, chutilo tak, ako malo. Varili sme klasické slovenské jedlá na masti a šetrili sme, kde sa len dalo. Po 30 divokých rokoch bezbrehého konzumu som sa dočítala, že prichádza nový trend. Šetrnosť a úspornosť. Do módy sa dostáva jednoduchosť a skromnosť a to aj u tých, ktorí vôbec nemusia šetriť. Verím, že si čoraz viac ľudí uvedomuje, že súčasný blahobyt nás ženie do záhuby. V mnohých rodinách sa čudujú, že nakúpili plný vozík potravy a o niekoľko dní nič nemajú. Ako je to možné? Ako sme žili v mestách, keď neboli supermarkety? Neviem, ale hladní sme neboli. Jedlo sme nevyhadzovali. Stačila nám zasmažená polievka s vajcom. Pochutili sme si na starom chlebe opraženom vo vajíčku. Klasická haruľa mi aj dnes prišla na chuť, veď to je oveľa lepšie jedlo ako napríklad ustrice. Verím, že tento trend overený generáciami sa opäť vráti!
Libuša Sabová
Foto Depositphotos.com, Pixabay.com
